USA chcú silnejšiu indickú armádu, ktorá by odradila, nie vyprovokovala konflikt s Čínou

Ak by Spojené štáty mohli prepnúť spínač a urobiť indickú armádu silnejšou ako je dnes, mali by na tom veľký záujem.

Ministerstvo obrany, MOD panel, indická armáda, armádny príspevok, platová armáda, indické námorníctvo, indické letectvo, manželky vojenských dôstojníkov, rodiny armády, minister obrany, manohar parrikar, indický expres, indické správyVojaci indickej armády predvádzajú svoje schopnosti, keď sa zúčastňujú bojovej demonštrácie počas dňa armády v Naí Dillí. EXPRESNÉ FOTO OD PRAVEEN KHANNA

Ak by Spojené štáty mohli prepnúť vypínač a urobiť indickú armádu mocnejšou, než je dnes, mali by na tom veľký záujem. USA majú aj iné záujmy, ako je udržanie si vojenskej prevahy a zabezpečenie toho, aby sa ich obranná technológia ako korunovačný klenot nedostala do rúk protivníkov, ako je Rusko. Ale v dohľadnej budúcnosti majú USA záujem o silnejšiu indickú armádu. Nie vždy to bola pravda. Pred 20 rokmi tomu tak skutočne nebolo. Najvýznamnejším rozdielom medzi súčasnosťou a vtedy je rastúca schopnosť a asertivita čínskej armády. Teraz je veľmi dôležité ujasniť si veľmi veľký rozdiel medzi záujmom o silnejšiu indickú armádu a záujmom o indickú armádu, ktorá je v konflikte s Čínou. Amerika nemá o to druhé záujem. Na verejnosti sa Američania často obchádzajú okolo témy Číny v diskusiách o americko-indickom obrannom partnerstve. Existuje na to niekoľko dobrých dôvodov vrátane skutočnosti, že toto partnerstvo je dôležité z mnohých dôvodov, ktoré nemajú nič spoločné s Čínou. Jedným z dôvodov, prečo sa vyhýbame zmienke o Číne, je obava, že verejná diskusia prispeje k falošnému vnímaniu, že USA sa snažia dotlačiť Indiu do konfliktu s Čínou. Nanešťastie sa zdá, že nejednoznačnosť kŕmila úzkosť indickej verejnosti.

Preto je dôležité zdôrazniť rozšírený konsenzus medzi myšlienkovými lídrami vo Washingtone DC, že nikto neusiluje o vojenský konflikt s Čínou. A tiež nechceme vidieť Indiu v konflikte. V skutočnosti je to presne dôvod, prečo je v záujme Ameriky silnejšia indická armáda. Relatívna vojenská slabosť je provokatívna. Trajektória rastúcich vojenských spôsobilostí Číny hrozí prehĺbením priepasti medzi vojenskými schopnosťami Číny a Indie. Toto je druh medzery, ktorá zvyšuje možnosť konfliktu. A USA a India majú nepopierateľný spoločný záujem snažiť sa zabrániť jej ďalšiemu rastu.

Bohužiaľ, tento spoločný záujem je často zatienený a namiesto toho sa sústreďuje na základné obranné dohody. Ako človek, ktorý pracoval na týchto otázkach počas pôsobenia v americkej vláde, je ťažké pochopiť, prečo je to tak, pretože ako nedávno poznamenal Pratap Bhanu Mehta v týchto novinách, ide o prozaické dohody („The American objatie“, 2. apríla). Sú to základné opatrenia, ktoré skôr uľahčujú, ako nútia vojenskú spoluprácu, a určite predčasne nevylučujú možnosti Indie. Majú ďaleko od všetkého, čo sa blíži k zmluve alebo aliancii, čo naznačuje, že sú vo veľkej miere nepochopené alebo kritizované z politických dôvodov. Dúfam, že sú podpísané, pretože pomáhajú uľahčiť vojenskú spoluprácu, ale nepovedú k nejakému druhu vojenského spojenectva.

Mehta však vo svojom článku nastoľuje dôležitú tému, ktorá si vyžaduje vecnú odpoveď. Tvrdí, že podpísanie týchto dohôd predstavuje významné zmeny v indickej zahraničnej politike a stavia Indiu ako štát v prvej línii na zlomovej línii medzi USA a Čínou. Pri všetkej úcte k Mehtovi, ktorého štipendium je dosť pôsobivé, je to anachronické hodnotenie. Dnes je India globálnou veľmocou. Aj keby sa USA snažili dotlačiť Indiu, aby sa stala štátom prvej línie, Amerika na to nemá a nebude mať silu. Je potrebné zopakovať, že konflikt medzi Indiou a Čínou nie je v záujme Ameriky, ale aj keby bol, ani základné dohody, ani nič iné nemôže prinútiť Indiu, aby voči Číne podnikla kroky, ktoré nie sú v indickom národnom záujme.

Indovia by si mali viac veriť v nezávislosť vlastnej vlády. Indická vláda je plne schopná posilniť svoje obranné vzťahy s USA a zároveň si zachovať svoju úplnú suverenitu. India je silná krajina a veľkou iróniou v tejto diskusii je, že je v záujme Ameriky, aby sa stala ešte silnejšou.

Ak by Spojené štáty mohli prepnúť vypínač a urobiť indickú armádu mocnejšou, než je dnes, mali by na tom veľký záujem. USA majú aj iné záujmy, ako je udržanie si vojenskej prevahy a zabezpečenie toho, aby sa ich obranná technológia ako korunovačný klenot nedostala do rúk protivníkov, ako je Rusko. Ale v dohľadnej budúcnosti majú USA záujem o silnejšiu indickú armádu. Nie vždy to bola pravda. Pred 20 rokmi tomu tak skutočne nebolo. Najvýznamnejším rozdielom medzi súčasnosťou a vtedy je rastúca schopnosť a asertivita čínskej armády. Teraz je veľmi dôležité ujasniť si veľmi veľký rozdiel medzi záujmom o silnejšiu indickú armádu a záujmom o indickú armádu, ktorá je v konflikte s Čínou. Amerika nemá o to druhé záujem. Na verejnosti sa Američania často obchádzajú okolo témy Číny v diskusiách o americko-indickom obrannom partnerstve. Existuje na to niekoľko dobrých dôvodov vrátane skutočnosti, že toto partnerstvo je dôležité z mnohých dôvodov, ktoré nemajú nič spoločné s Čínou. Jedným z dôvodov, prečo sa vyhýbame zmienke o Číne, je obava, že verejná diskusia prispeje k falošnému vnímaniu, že USA sa snažia dotlačiť Indiu do konfliktu s Čínou. Nanešťastie sa zdá, že nejednoznačnosť kŕmila úzkosť indickej verejnosti.

Preto je dôležité zdôrazniť rozšírený konsenzus medzi myšlienkovými lídrami vo Washingtone DC, že nikto neusiluje o vojenský konflikt s Čínou. A tiež nechceme vidieť Indiu v konflikte. V skutočnosti je to presne dôvod, prečo je v záujme Ameriky silnejšia indická armáda. Relatívna vojenská slabosť je provokatívna. Trajektória rastúcich vojenských spôsobilostí Číny hrozí prehĺbením priepasti medzi vojenskými schopnosťami Číny a Indie. Toto je druh medzery, ktorá zvyšuje možnosť konfliktu. A USA a India majú nepopierateľný spoločný záujem snažiť sa zabrániť jej ďalšiemu rastu.

Bohužiaľ, tento spoločný záujem je často zatienený a namiesto toho sa sústreďuje na základné obranné dohody. Ako človek, ktorý pracoval na týchto otázkach počas pôsobenia v americkej vláde, je ťažké pochopiť, prečo je to tak, pretože ako nedávno poznamenal Pratap Bhanu Mehta v týchto novinách, ide o prozaické dohody („The American objatie“, 2. apríla). Sú to základné opatrenia, ktoré skôr uľahčujú, ako nútia vojenskú spoluprácu, a určite predčasne nevylučujú možnosti Indie. Majú ďaleko od všetkého, čo sa blíži k zmluve alebo aliancii, čo naznačuje, že sú vo veľkej miere nepochopené alebo kritizované z politických dôvodov. Dúfam, že sú podpísané, pretože pomáhajú uľahčiť vojenskú spoluprácu, ale nepovedú k nejakému druhu vojenského spojenectva.

Mehta však vo svojom článku nastoľuje dôležitú tému, ktorá si vyžaduje vecnú odpoveď. Tvrdí, že podpísanie týchto dohôd predstavuje významné zmeny v indickej zahraničnej politike a stavia Indiu ako štát v prvej línii na zlomovej línii medzi USA a Čínou. Pri všetkej úcte k Mehtovi, ktorého štipendium je dosť pôsobivé, je to anachronické hodnotenie. Dnes je India globálnou veľmocou. Aj keby sa USA snažili dotlačiť Indiu, aby sa stala štátom prvej línie, Amerika na to nemá a nebude mať silu. Je potrebné zopakovať, že konflikt medzi Indiou a Čínou nie je v záujme Ameriky, ale aj keby bol, ani základné dohody, ani nič iné nemôže prinútiť Indiu, aby voči Číne podnikla kroky, ktoré nie sú v indickom národnom záujme.

Indovia by si mali viac veriť v nezávislosť vlastnej vlády. Indická vláda je plne schopná posilniť svoje obranné vzťahy s USA a zároveň si zachovať svoju úplnú suverenitu. India je silná krajina a veľkou iróniou v tejto diskusii je, že je v záujme Ameriky, aby sa stala ešte silnejšou.

(Tento článok sa prvýkrát objavil v tlačenom vydaní pod nadpisom „Všímajte si nebezpečnú medzeru“.)