Rozlíšenie, ktoré nie je

Pokiaľ ide o izraelské osady, Bezpečnostná rada OSN ignoruje kľúčové otázky

Na tejto fotografii, ktorú poskytla Organizácia Spojených národov, členovia Bezpečnostnej rady OSN v piatok 23. decembra 2016 v sídle Organizácie Spojených národov hlasujú za odsúdenie Izraela za jeho prax zakladania osád na Západnom brehu Jordánu a vo východnom Jeruzaleme. V zarážajúcom rozpore s minulou praxou USA umožnili hlasovanie, pričom neuplatnili svoje veto. (Manuel Elias/OSN prostredníctvom AP)Súbor Foto: Členovia Bezpečnostnej rady OSN hlasovali v piatok 23. decembra 2016 v sídle Organizácie Spojených národov za odsúdenie Izraela za jeho prax zakladania osád na Západnom brehu Jordánu a vo východnom Jeruzaleme. (Zdroj: Manuel Elias/The United Nations via AP)

Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 2334 prijatá pred Vianocami je zlomovým bodom a nebezpečnou politicko-diplomatickou výzvou pre Izrael.

Pokiaľ ide o jeho obsah, iba opakuje tradičné medzinárodné pozície týkajúce sa izraelskej politiky a praxe od roku 1967, konkrétne výstavba osád na okupovaných územiach je v rozpore s medzinárodným právom a porušením Štvrtého ženevského dohovoru z roku 1949.

Podľa B'tselem, izraelskej organizácie pre ľudské práva, ktorá monitoruje oficiálnu politiku na okupovaných územiach, bolo na konci roku 2012 na Západnom brehu 5 47 000 osadníkov, z toho asi 2 00 000 vo východnom Jeruzaleme. Súčasné odhady uvádzajú číslo viac ako 6 00 000 prinajmenšom za demarkačnou líniou zo 4. júna 1967. Táto populácia obýva viac ako 140 uznaných osád, ako aj desiatky nelegálnych staníc.



Odkedy sa tento proces začal po júnovej vojne v roku 1967, osady neboli schopné zmeniť demografické zloženie Západného brehu, kde v súčasnosti žijú takmer dva milióny Palestínčanov. Mohli by však narušiť územnú kontinuitu palestínskeho štátu.

Spolu s príslušenstvom, ako sú obchvaty a bezpečnostné opatrenia, urobili zo Západného brehu rozbitú realitu a spochybňujú životaschopnú Palestínu. Rezolúcia BR OSN odrážala tieto obavy a vyhlásila, že osady nebezpečne ohrozujú životaschopnosť dvojštátneho riešenia založeného na líniách z roku 1967. V súlade so svojím predchádzajúcim rozhodnutím rezolúcia vyzývala na zrušenie všetkých sídlisk od marca 2001.

Čo je hrozivejšie, bolo rozhodnutie Obamovej administratívy uľahčiť rezolúciu 2334 zdržaním sa hlasovania. Odkedy sa Benjamin Netanjahu stal v marci 2009 premiérom, krátko po tom, čo Barack Obama vstúpil do Bieleho domu, vzťahy medzi nimi boli všetko, len nie srdečné.

Namiesto toho, aby smerovali k spoločnému cieľu, obaja sa od seba vzdialili, pretože Netanjahu konfrontoval Obamovu politiku ohľadom iránskej jadrovej kontroverzie. Jeho vnímané zasahovanie do prezidentských volieb v USA v roku 2012 v prospech republikánskeho vyzývateľa Mitta Romneyho nebolo rozumné.

Obama tiež nebol bez kazov; jeho návrh, aby sa línie z júna 1967 stali základom akéhokoľvek izraelsko-palestínskeho urovnania, bol logický, ale diplomaticky samovražedný. Obama teda nemohol odolať pokušeniu vyjadriť svoju zadržiavanú frustráciu s izraelským vodcom.

Jeho rozhodnutie uľahčiť posledný krok BR OSN prišlo na pozadí nečakaného víťazstva Donalda Trumpa a niektorých jeho kontroverzných vyhlásení týkajúcich sa západnej Ázie, vrátane presunu veľvyslanectva USA do Jeruzalema. Umožnením prijatia rezolúcie Obama vyjadril svoj hnev na Netanjahua a otvoril Pandorinu skrinku.

Od začiatku 60. rokov boli užšie vzťahy s USA základným kameňom izraelskej zahraničnej politiky. Obamovo hlasovanie vyvolalo vážne pochybnosti o pokračujúcej schopnosti Izraela závisieť od Washingtonu, pokiaľ ide o politickú a diplomatickú podporu. Rozlíšenie podčiarkuje klin medzi nimi; náprava tejto škody by bola Netanjahuovou prioritou.

To by spôsobilo, že Izrael by bol čoraz viac závislý od Trumpovej administratívy a ohrozilo by to jeho manévrovacie schopnosti, najmä pokiaľ ide o mierový proces. Ako obchodník by sa Trump vo veľkej miere riadil transakčným prístupom, a preto by Netanjahu musel myslieť na hmatateľné výsledky, ak chce prekonať horkosť zo strany Obamovej administratívy. Politicko-diplomatická závislosť Izraela od USA sa v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch len prehĺbi.

Rezolúcia Bezpečnostnej rady zdôraznila aj skreslený prístup Palestínčanov a ich podporovateľov. Osady sú jednou zo sporných otázok v izraelsko-palestínskom vzťahu, ale nie jedinou. Otázky ako Jeruzalem, utečenci a hranice sú rovnako dôležité.

Lepší prístup by sa mal zamerať na otázku hraníc; hľadanie dohody o otázke hraníc vyrieši otázku urovnania, pričom opak nie je pravdou. Rezolúcia Bezpečnostnej rady 242 prijatá v novembri 1967 obhajuje zabezpečenú a uznanú hranicu medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi.

V praxi to znamená, že hranica, ktorú Izrael považuje za zabezpečenú, musí byť uznaná Palestínou a naopak. Po vyriešení otázky hraníc si všetci osadníci za touto dohodnutou hranicou medzi Izraelom a Palestínou budú musieť vybrať medzi tým, či sa presťahujú späť do Izraela, alebo budú žiť ako občania Palestíny. Bohužiaľ, kto hovorí, že udalosti na Blízkom východe sa riadia trajektóriou rozumu a logiky?