Platón a sofisti: Argumenty pre slabých

Kategórie: Stĺpce

Sofisti, odsúdení vďaka Platónovi, mohli byť prvými sociálnymi reformátormi.

Platón bol posadnutý sofistami. V platónskych dialógoch vystupuje alebo sa spomína množstvo sofistov. A Platón dokonca mnohé dialógy (Protagoras, Gorgias, Hippias atď.) pomenoval po sofistoch. Poznáme mená a aspoň pár detailov nejakých dvadsiatich šiestich sofistov. Hoci existujú rôzne fragmenty a spisy, životopisy a iné diela od sofistov a o nich, je to kvôli rozsahu ich výskytu u Platóna a ich Platónovej charakteristike, že sofisti žijú v našej ľudovej predstavivosti. A táto charakteristika nie je vôbec priaznivá.

Platón hovorí o sofistoch ako o predátoroch bohatých mladých mužov, ako o mužoch, ktorí komodifikujú cnosť, ako o obyčajných obchodníkoch s cnosťami. Sú prezentovaní ako tí, ktorí profitujú z ťažkostí rozlišovania medzi dobrom a zlom. A, samozrejme, dodnes existuje dojem, že sofisti sú falošní filozofi, falošní, múdri chlapi, ktorí sa zaoberajú duplikátmi názorov, a nie skutočnými dobrotami pravdy.

Ako to hovorí Platón, títo darebáci – väčšinou cudzinci – prišli do prosperujúcich Atén, kultúrneho a intelektuálneho centra Grécka, ako paraziti na jeho bohatstve, prestíži, jeho krásnych chlapcoch a pulzujúcom a rozmanitom verejnom živote. Zdá sa, že naznačuje, že keby neexistovali slávne Atény, nebol by tu mor sofistov.

V posledných desaťročiach sa uchopenie Platónovho zobrazenia začalo uvoľňovať, z veľkej časti kvôli feminizmu. Napríklad Susan Jarrattová vydala knihu s názvom Rereading the Sophists, v ktorej prirovnala marginalizáciu sofistov mainstreamovou konzervatívnou filozofiou k marginalizácii žien mainstreamovou patriarchálnou filozofiou. Boli rušivé, antilogické, relativistické a tak ďalej. Zdôrazňuje tiež spôsob, akým učenia ponúkané sofistami – konkrétne výcvik v rétorike a umení presviedčania – mali hodnotu pre úspech demokracie, ktorá bola vždy obliehaná oligarchickými a tyranskými silami. Ešte pozoruhodnejšie je, že Jarratt predpokladá, že by sme mohli vidieť sofistu Gorgiasa ako protofeministu.

Gorgias, jeden z najslávnejších sofistov, mal demonštratívny kus svojej zručnosti v rétorike s názvom Encomium of Helen. Išlo to celkom proti zrnu spoločenských noriem, konkrétne všeobecne prijateľnej mizogýnie zabudovanej do kolektívneho vedomia v dôsledku trójskej vojny. Helena, ktorú Gorgias chváli, je neslávne známa Helena Trójska, ktorej mýtická krása bola príčinou ohavnej vojny medzi Grékmi a Trójanmi. Helen bola všeobecne obviňovaná za masaker. V kultúre patriarchátu a sociálnom prostredí mizogýnie Gorgias oslobodzuje Helenu z akejkoľvek viny, a naopak, prechádza od jej obhajoby k jej chvále.

Aj inými spôsobmi položili sofisti základy spoločenských zmien. Takmer všetci sofisti kritizovali zvykové normy a zľahčovali ľudské zákony za zavádzanie svojvoľných sociálnych rozdielov (aristokracia, šľachta atď.), keď príroda sama žiadne nerobila. Medzi nimi bola inštitúcia otroctva, proti ktorej bol prvý známy otvorený starogrécky abolicionista sofista.

Ďalším spoločenským fenoménom, ktorý držal ľudí v reťaziach, boli cechy a kasty, že synovia musia vykonávať prácu svojich otcov. Sociálna reforma proti cechom a kastám, ktorých základy otriasli sofisti, bola zrejme istým druhom povolenia pre synov nerešpektovať – teda neposlúchať – svojich otcov. Tu mohlo vzniknúť zveličenie, že sofisti učia synov biť svojich otcov, pretože to by bol presne ten druh necharitatívnej, reakčnej propagandy, ktorú by sme mohli očakávať od síl, ktoré sú proti inováciám a sociálnym reformám.
Uvažujme v tomto svetle o často citovanom vyjadrení aristokratického dramatika Aristofana, že sofisti sa snažia slabší argument posilniť. Z toho vyplýva, že slabší argument je falošný, a preto sa sofisti špecializujú na umenie podvodu. Existuje však aj sociálne stvárnenie tejto frázy. To znamená, že sofisti posilňujú argumenty slabých; Sofisti posilňujú argumenty slabších. Neprekvapilo by ma, vzhľadom na rýchlu a drvivú negatívnu reakciu, ktorú sociálna reforma zvykne vyvolať v konzervatívnych, kastovníckych, patriarchálnych spoločnostiach, keby niektorí sofisti pôvodne chceli vyškoliť slabšie vrstvy aténskej spoločnosti do umenia rétoriky a presviedčanie, aby sa mohli postaviť za seba na súdoch, zhromaždeniach alebo iných sociálnych, právnych alebo politických fórach.