Maradona bol rebelom proti systému, ktorý vás utláčal svojimi pravidlami
- Kategórie: Stĺpce
Maradona bol rebelom proti systému, ktorý vás utláčal svojimi pravidlami, vytvoril ich, aby vás držali dole a roztrhal ich, keď sa zmenil kalkul moci.
Maradona bol dokonalý umelec, vášnivý športovec, futbalový virtuóz. (Ilustrácia: CR Sasikumar) Maradonov prvý gól vo štvrťfinále majstrovstiev sveta 1986 v Mexiku proti Anglicku – gól z ruky Boha – bol všeobecne odsúdený ako podvodný gól, ktorý nemá vo futbale miesto. Niektorí to nazývali rukou diabla. Ak by niekto čítal len európskych komentátorov, mal by tendenciu podporiť tento prísny morálny verdikt. Európska zúrivosť je pochopiteľná. Futbal má pravidlá. Hádzanárska bránka bola porušením týchto pravidiel. Anglicko nemalo s Argentínou prehrať 1:2.
Keďže toto je článok len o etickom posudzovaní cieľa Božej ruky, dovoľte mi obmedziť diskusiu len naň a nie na anglické pobúrenie, ktoré považujem za duplicitné. Ale to je už iná vec. Skutočnosť, že Maradona nasledoval tento gól o ďalšie štyri minúty neskôr, označovaný ako gól storočia, keď dribloval okolo piatich anglických obrancov, tu nie je dôležitý. Vážnosť etických otázok týkajúcich sa cieľa Božej ruky nie je oslabená týmto druhým brilantným cieľom. Ak sa teda máme na Božiu ruku pozerať len z hľadiska futbalových pravidiel, kde je hádzaná faul, tak gól, aj keď ho rozhodca nevidel, bol neprijateľný. Futbal zostal znehodnotený. Meno krásnej hry bolo poriadne pošpinené. Maradona mal byť za to potrestaný.
Ak sa však na cieľ pozriete z inej perspektívy, nezdá sa vám to až také zlé. Ak do argumentácie staviate kontext, vypočítate zisky pre Argentínu na dôstojnosti a pozriete sa na cieľ z uhla špinavých rúk, potom je možné tvrdiť, že Angličania mali výsledok brať s veselým a sebavedomým pocitom. nezničiteľnosť, ako povedala Mary Beard, keď sa postavila proti študentskej kampani Rhodes Must Fall v Oxforde. Maradona sa nenaučil svoj futbal na ihriskách Etonu, kde vás zjavne učia pravidlá športu, hoci nie koloniálnej správy vecí verejných. Futbal sa naučil v priestoroch slumov v Buenos Aires, kde žil. Tu je futbal všetkým. Ak ste dobrý, dáva vám to východisko zo svojej zraniteľnosti. Robí z vás hrdinu, zarába vám na živobytie a robí z vás hviezdu. Maradona bol génius, ktorý na futbal chodí len zriedka. Jeho rodičia boli Peronisti. Bol rebelom proti systému, ktorý vás utláčal svojimi pravidlami, ktorý v skutočnosti vytvoril pravidlá, aby vás držal dole a potom ich roztrhal, keď sa zmenil kalkul moci.
Tvárou v tvár otvorenej bránke – celých päť stôp a päť palcov – Maradona, ktorý vyskočil vyššie ako Peter Shilton, anglický brankár, sa nenechal zadržať len pravidlom. V stávke bolo príliš veľa. Anglicko bolo treba poraziť. Strata vo vojne v roku 1982 na Malvínach sa musela pomstiť. Mladé obete tejto vojny museli byť ocenené. Angličtina musela dostať ponižujúcu lekciu. Musel streliť gól. Bol pripravený použiť na to všetko, čo bolo v jeho silách. A boh zaplatil kompenzáciu za to, že ho skrátil tým, že ponúkol Maradonovi ruku.
Inštinkty chlapca zo slumov Buenos Aires zabrali. So všetkou prefíkanosťou zamaskoval hádzanú hlavičku a poslal loptu do odkrytej brány. Bolo na rozhodcovi, aby ho odvolal. Možno ho aj potrestať. V anglickom práve sa to nazýva pravidlá ako odstrašovanie. Rozhodca hádzanú nevidel. Gól bol daný. Argentína vybuchla. Zaťažiť Maradonu váhou dodržiavania pravidiel, keď hral o vyššie stávky, pre svojich ľudí, ktorých systém zdržiaval, pre svoju krajinu, ktorú Anglicko porazilo vo vojne, o česť tých, ktorí zomreli, je proste naivné. Dodržiavanie pravidiel bolo úlohou rozhodcu, ktorý mal právomoc ho presadzovať. Maradona sa zahral na to, že rozhodcovi to ujde. Maradona vyhral.
V morálnej teórii navyše existuje argument špinavých rúk, ktorý možno použiť aj na obranu Maradonovho cieľa. Princetonský filozof Michael Walzer a cambridgeský filozof Bernard Williams to schvaľujú. Jednoducho povedané, uvádza, že vo výnimočných situáciách je páchanie nemorálnych činov ospravedlniteľné – to znamená mať špinavé ruky – ak je to potrebné na dosiahnutie vyšších morálnych cieľov. V takýchto výnimočných situáciách človek nemá inú možnosť, ako si zašpiniť ruky. Verím, že Maradonov cieľ spĺňa tieto podmienky. Ako mohol myslieť na pravidlá, keď videl pred sebou prázdnu bránku, keď si predstavil, čo by gól znamenal pre Argentínu? Malá pomoc z jeho rúk nebola žiadnym veľkým morálnym prehreškom. Nikto nezomrel. Morálna teória špinavých rúk nebola sfalšovaná, aby ospravedlnila tento cieľ.
Je zaujímavé, že argument špinavých rúk sa opakovane používa v Mahábhárate. Pán Krišna, ktorý vedie Arjunov voz v boji proti Karne, vidí Karnu, ako odkladá zbrane, keď vystupuje z voza, aby zdvihol koleso, ktoré je uviaznuté vo vlhkej hline. Vidiac ho bezbranného, uvedomujúc si, že toto je jediný moment, kedy by Karna mohol byť zabitý, čo by znamenalo, že Arjuna by prehral súboj, a preto nalieha na Arjunu, aby na Karnu vystrelil šíp. To je v rozpore s pravidlami vojny. Nikto nesmie byť napadnutý, keď nemá pri sebe zbrane. Bojovať sa môže len vtedy, keď sú obaja ozbrojení. Arjuna váha s porušením pravidla. Lord Krishna ho prinúti vystreliť šíp na neozbrojeného Karnu. On robí. Karna zomiera. Božia ruka opäť pracuje.
Názor | Diego Maradona bol kúzelník na ihrisku a kúzlom mimo neho
Prečo je teda Maradona pranierovaný za svoj hádzanársky gól? Nespravodlivo, verím. Druhý gól ukončil debatu o Maradonovej genialite. Bol dokonalým umelcom, vášnivým športovcom, futbalovým virtuózom. Bol to chlapec z Buenos Aires, ktorý čelil systému, napádal ho, bol ním zdrvený, ale nikdy ním nebol kooptovaný. Bol futbalovým ekvivalentom maliara Vincenta Van Gogha, šachového zázračného chlapca Bobbyho Fischera, baletného tanečníka Rudolfa Nurejeva, matematika Johna Nasha. Jeho životná sila mu nedovolila dosiahnuť stav rovnováhy so svetom. Takáto životná sila nikdy nerobí. Maradona práve zomrel. Nech žije Maradona.
Tento článok sa prvýkrát objavil v tlačenej verzii 28. novembra 2020 pod názvom ‚Boží vlastný cieľ‘. Autorom je DD Kosambi hosťujúci profesor na Goa University.