Ak sa sanskrt v Indii nestane populárnym, pravdepodobne sa stane ohrozeným jazykom vo svojej rodnej krajine
- Kategórie: Stĺpce
Jedným z dôvodov, prečo bol sanskrt obmedzený na malý okruh ľudí, bol úzky pohľad panditov. Nikdy nedovolili, aby sa jazyk dostal k obyčajným ľuďom

Jazyky nikdy nepatria ku konkrétnemu náboženstvu. Členovia rôznych náboženských komunít však hovoria rôznymi jazykmi, aby medzi sebou podporili vzájomné porozumenie. Ide o kultúrne puto, ktoré ľudí skôr spája ako rozdeľuje. Ak by v minulosti hinduisti hovorili len jedným jazykom, India by bola zbavená svojej povestnej rozmanitosti. Od čias Alberuniho až po Ram Mohan Roy, India videla moslimov, ktorí sa učili sanskrt a hinduistov, ktorí ovládali perzštinu. Dnes je angličtina v Indii veľmi rozšíreným jazykom a Indovia na ňu majú rovnaký nárok ako ktorýkoľvek Američan, Austrálčan, Brit či Kanaďan. Ak moslim vyučuje sanskrt a hinduista arabčinu, nezmení to demografiu Indie.
Jedným z dôvodov, prečo bol sanskrt obmedzený na malý okruh ľudí, bol úzky pohľad panditov. Nikdy nedovolili, aby sa jazyk dostal k obyčajným ľuďom. India teda dnes nemá sanskrt ako svoj prvý jazyk, ako je francúzština vo frankofónnych krajinách a arabčina v západnej Ázii. Keď jazyk nepoužívajú obyčajní ľudia, umiera prirodzenou smrťou. Ak sa sanskrt nestane populárnym medzi Indmi, pravdepodobne sa stane ohrozeným jazykom v krajine, v ktorej sa narodil.
Názor | M Venkaiah Naidu píše: Materinský jazyk musí byť prostriedkom výučby, aby sa zachovala kultúrna rozmanitosť a dedičstvo Indie
Šťastie sa na mňa usmialo a stal som sa študentom perzského jazyka a literatúry v Indii. Tento jazyk mi odhalil bohatú literárnu kultúru subkontinentu. Počas Mughalského obdobia boli mnohí panditi veľkými učencami perzštiny. Chandra Bhan Brahmin, Mathura Das, Varastamal Sialkoti, Bindraban Das Khushgoo, Laxmi Narayana Shafiq Aurangabadi, aby sme vymenovali aspoň niektoré. Podobne sanskrtské texty ako Gita, Ramayana, Mahabharata a Upanišady boli preložené do perzštiny moslimskými učencami. Mnoho sanskrtských textov, ktoré dnes nie sú dostupné v ich pôvodnom jazyku, prežilo v perzštine. Oblasť učenia je otvorená pre všetkých a bohyňa Saraswati požehnáva každého, kto hľadá vedomosti bez ohľadu na kastu, vierovyznanie, farbu pleti alebo podnebie. Alberuni sa teda mohol naučiť sanskrt a Ram Mohan Roy ovládal arabčinu a perzštinu.
Ťažko povedať, či bol Mirza Ghalib sanskritista. Ale človek si môže byť istý, že lepšie chápal sanskrtskú kultúru a étos ako tí zo sanskrtského oddelenia Banaras Hindu University, ktorí protestovali proti vymenovaniu Firoze Khana na fakultu. Ghalibova báseň Chiragh-e-Dair (Chrámová lampa) v perzštine je žiarivou poctou Banarasovi. Skladá sa zo 108 dvojverší, ako je ruženec hinduistov. Týchto 108 dvojverší vykúzli siluety Banarasov oproti Gange spolu s nádhernými súbormi uctievačov idolov, brahmanov a hinduistických chrámov. Ghalib bol na ceste do Kalkaty v roku 1827 a na štyri mesiace sa zastavil v Banaras. Videl mesto dúchadiel lastúr ako Mekku Indie – Hamana Kaaba-e-Hindostan ast.
Názor | Gyanendra Pandey píše: Indovia kedysi prejavovali hrdosť na viacjazyčnosť. Návrat inštrumentálnej angličtiny signalizuje novú fázu
Od staroveku bol v Indii dôležitým jazykom sanskrt. Obsahuje veľkú múdrosť a vedomosti. Iránci a Arabi v staroveku a stredoveku a Európania v modernej dobe prejavili záujem o jej klasické texty a preložili ich. Neurobili tým hanbu sanskrtu. Naopak, internacionalizovali to – niečo, čo panditi nedokázali. Ich konzervatívny pohľad zabezpečí, že jazyk nikdy nezíska masovú popularitu. Možno to je dôvod, prečo sanskrt necestoval za hranice Indie a nestal sa prostriedkom jej kultúry a civilizácie.
Indovia často citujú Vasudhaiva Kutumbakam, aby potvrdili svoju katolíckosť a veľkodušný étos indickej civilizácie. Vývoj sanskrtu raz ilustroval tohto ducha, mal by tak urobiť znova.
Kabir Das správne povedal: Nesmieme sa pýtať svätého na jeho kastu. Ak o ňom musíme niečo vedieť, musia to byť jeho vedomosti.
Tento článok sa prvýkrát objavil v tlačenej verzii 2. marca 2020 pod názvom Jazyk cez hranice. Spisovateľ, 24, je kandidátom na doktorandské štúdium v Centre pre perzské a stredoázijské štúdiá na Univerzite Jawaharlal Nehru.
Názor | M. Rajivlochan píše: Či už hindčina alebo akýkoľvek iný jazyk, musí existovať pádny praktický dôvod naučiť sa ho