V Good Faith: Hoci je Martin Heidegger kontroverzný, ponúka vodítka k pochopeniu modernosti

Jeho najznámejšie dielo Bytie a čas (Sein und Zeit), hoci je notoricky náročné a zložité, je všeobecne považované za najvýznamnejšie filozofické dielo 20. storočia.

Martin Heidegger, nemecký filozof Martin Heidegger, filozofia Martin Heidegger, Martin Heidegger 130. výročie narodeniaMartin Heidegger

26. septembra uplynie 130 rokov od narodenia nemeckého filozofa Martina Heideggera. Viac ako 40 rokov po jeho smrti je vplyv Heideggerovej práce na rôzne oblasti myslenia ohromujúci. Je nielen najvplyvnejším filozofom moderny, ale aj jej najkontroverznejším mysliteľom. Jeho najznámejšie dielo Bytie a čas (Sein und Zeit), hoci je notoricky náročné a zložité, je všeobecne považované za najvýznamnejšie filozofické dielo 20. storočia. Heideggera dnes mnohí oslavujú ako prelomového mysliteľa, ktorého práca v oblasti ontológie a metafyziky určila smer filozofie 20. storočia a mala zásadný vplyv na vývoj súčasného myslenia vrátane teológie, architektonickej teórie, psychológie, literárnej kritiky, kognitívnej vedy a politickej teórie. .

Heidegger pritiahol najväčšiu pozornosť na celom svete za posledných 30 rokov. Čiastočne to súvisí aj s kontroverziou okolo jeho politiky a jeho nacistických konexií v 30. rokoch 20. storočia, keď bol rektorom univerzity vo Freiburgu. Heideggerovo povojnové mlčanie o holokauste a jeho vyhýbavý rozhovor pre Der Spiegel v roku 1966, publikovaný posmrtne, pridali k tomu, čo je dnes známe ako Heideggerova aféra. Ale bol to Heidegger a nacizmus Victora Fariasa, ktorý uvoľnil sériu článkov, špeciálnych vydaní časopisov a kníh o Heideggerovi. Mnohí Heideggerovi kritici sa pokúšali nadviazať spojenie medzi ontologickými základmi Bytia a času a Heideggerovým členstvom v nacistickej strane.

Celá táto kritika sa zvrhla na jednu notoricky známu Heideggerovu frázu, v ktorej prirovnal fenomén koncentračného tábora k praxi mechanizovaného poľnohospodárstva a jadrovej hrozby. Poľnohospodárstvo je dnes podľa Heideggera motorizovaným potravinárskym priemyslom, v podstate rovnako ako výroba mŕtvol v plynových komorách a vyhladzovacích táboroch, rovnako ako blokáda a hladovanie krajín, rovnako ako výroba atómových bômb. Čo je na Heideggerovom pozorovaní šokujúce, je jeho základná neschopnosť mravného rozlišovania. Ako píše George Steiner: Tak ako mnoho iných intelektuálov, aj Heideggera zjavne zastihla brutálna, slávnostná opilosť, ktorá sa prehnala Nemeckom po asi 15 rokoch národného poníženia a zúfalstva. Ako vieme z rozhovoru pre Spiegel, pripravoval zvláštne lživé posmrtné ospravedlnenie za svoju rolu v rokoch 19302 a 40. Ale mysliteľ, že sa nenašlo nič, čo by povedal o holokauste a táboroch smrti. Heideggerovo mlčanie o Osvienčime bolo znakom strašnej pravdy, ktorú nikdy neformuloval vo svojej fenomenológii existenciálneho. Ako zdôraznili mnohí filozofi, vrátane Paula Ricoeura a Emmanuela Levinasa, Heideggerova ontológia prehliada alebo ignoruje etický vzťah medzi daseinom (stavom bytia) a druhým. Môžeme tiež poukázať na Hannah Arendtovú analýzu Heideggera ako zásadne nepolitického filozofa, ktorého postrektorská kariéra bola poznačená úplným stiahnutím sa z verejného priestoru.



Mnohí z nás možno nepovažujú Heideggera za etickú osobu, ale jeho filozofia má naďalej duchovnú silu, ktorá nám pomáha nastoliť otázky o osude ľudstva a sveta. Niektorí vykladači ho stále považujú za proroka, ktorý nám môže ukázať cestu von z dilem moderny.

Generácie, ktoré prídu, možno nebudú tráviť viac času ako naši súčasníci, aby si vychutnali celý súbor Heideggerových spisov, ale určite sa budú aj naďalej spájať s jeho spôsobom myslenia prostredníctvom iných oblastí poznania. To by mohlo byť ešte jednoduchšie, keď sa skončí misionárske obdobie Heideggerových štúdií. Heidegger nám ponúkol spôsob uvažovania o základných ľudských obavách, vďaka ktorému je ťažké ho zaškatuľkovať. Pochopiť, ako k nám myšlienky prichádzajú, znamená, ako hovorí Heidegger, naučiť sa myslieť na každý iný prípad života. S Heideggerom teda môžeme povedať, že jediná vec podstatná pre myslenie je myslenie. Ak je na tomto tvrdení niečo pravdy, potom filozofia Heideggera bude patriť do našej budúcnosti.

(Tento článok sa prvýkrát objavil v tlačenej verzii 23. septembra 2019 pod názvom ‚Filosfér budúcnosti‘. Autor je profesor-prodekan, Jindal Global University