Od Indo-Pacifiku po Euráziu

India je jednou z mála mocností, ktoré sa rozprestierajú nad námornými a kontinentálnymi koalíciami. Dillí musí byť šikovné.

Začiatkom 70. rokov poskytol Pakistan počiatočný diplomatický most medzi Amerikou a Čínou v snahe o normalizáciu vzťahov. Aj dnes je Rávalpindí hlavným spojencom USA, ktorý nie je členom NATO. (Ilustrácia Mithuna Chakrabortyho)

Ak bol minulý týždeň celý o Indo-Pacifiku, Dillí sa tento týždeň diplomaticky zameralo na Euráziu. Vo svojom hlavnom prejave k Shangri La Dialogue (SLD) v Singapure premiér Narendra Modi vyjadril indickú geopolitickú koncepciu Indo-Pacifiku. Keď sa India stane plnoprávnym členom Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (SCO), premiér bude mať príležitosť rozšíriť indickú myšlienku Eurázie na výročnom summite organizácie v Qingdao v Číne.

Podobne ako premiérov prejav k SLD, jeho prezentácia na SCO a spoločné vyhlásenie tam vydané budú predmetom intenzívnej kontroly. Rozdiely v politickom dôraze a diplomatické nuansy v dvoch prezentáciách premiéra pritiahnu značnú pozornosť. Niet pochýb o tom, že indická rovnováha medzi rastúcim strategickým partnerstvom s USA na jednej strane a jej obnoveným úsilím udržať si Rusko a napredovať v zložitých vzťahoch s Čínou je strhujúca.

To, že medzi týmito viacerými imperatívmi existuje štrukturálne napätie, by nemalo byť prekvapením. Veľmocenské vzťahy sa v posledných rokoch dostali do turbulentnej fázy. Takmer dve a pol desaťročia po skončení studenej vojny sa Amerika, Európa, Rusko, Čína a Japonsko snažili prehĺbiť ekonomickú spoluprácu a rozšíriť vzájomnú politickú spoluprácu.



Trumpova administratíva teraz označila svoje vzťahy s Čínou a Ruskom za konkurenčné. Rusko je v rozpore s Európou a vzťahy Číny s Japonskom sú už nejaký čas pod tlakom. Aby to bolo ešte komplikovanejšie, Trump sa háda – o ekonomických a bezpečnostných otázkach – so svojimi západnými partnermi v G-7 a NATO.

Toto je úplne iný svet, než aký sme poznali. Dillí musí byť dosť svižné, aby sa vyrovnalo s novou dynamikou medzi hlavnými mocnosťami. Musí sa tiež zaoberať konkurenčnými geopolitickými rámcami v hre. Ak je Indo-Pacifik námornou koncepciou, Eurázia je kontinentálna.

Rovnako ako tieto dve myšlienky - Indo-Pacifik a Eurázia - SLD a SCO sú úplne odlišné. SLD je fórum, ktoré spája ázijské obranné inštitúcie a strategickú komunitu. Stále viac ju zamestnávajú vyostrujúce sa námorné konflikty v Indo-Pacifiku. SCO je snahou Číny a Ruska upevniť kontinentálnu koalíciu v srdci Ázie.

India je jednou z mála mocností, ktoré sa rozprestierajú nad námornými a kontinentálnymi koalíciami. Sotva deň predtým, ako premiér Modi odcestoval na summit SCO, sa najvyšší indickí predstavitelia stretli so svojimi náprotivkami z USA, Japonska a Austrálie v Singapure, aby vyjadrili súhlas s indicko-pacifickou koncepciou. Štvorkolka zjavne nie je celkom mŕtvy. A určite nie pochovaný.

Posadnutosť komentára Quadom a jeho predpokladaná symbolika uniká skutočnosti, že zapojenie Indie s USA a Japonskom (triáda) počas tohto desaťročia neustále napredovalo. India medzitým naďalej sedí s Rusmi a Číňanmi na trojstrannom fóre, ako aj BRICS s Brazíliou a Južnou Afrikou.

Problém s indickou angažovanosťou vo všetkých smeroch majú len tí, ktorí si myslia, že India sa musí držať jednej alebo druhej strany. India nie je jediná, ktorá sa púšťa do partnerstiev, ktoré vyzerajú rozporuplne. Všetky krajiny to robia. Napríklad Pakistan to urobil s určitou sebadôverou. Spomeňte si na obdobie ranej studenej vojny, keď sa Pakistan stal súčasťou amerických vojenských aliancií, ale otvoril úzky vzťah s komunistickou Čínou, ktorá bola uzavretá v konfrontácii s Amerikou.

Začiatkom 70. rokov poskytol Pakistan počiatočný diplomatický most medzi Amerikou a Čínou v snahe o normalizáciu vzťahov. Aj dnes je Rávalpindí hlavným spojencom USA, ktorý nie je členom NATO. Zároveň má k Číne vzťah, ktorý je vyšší ako Himaláje, hlbší ako Indický oceán a sladší ako med. Nikto nikdy nepočul Číňanov sťažovať sa na partnerstvo Pakistanu s Amerikou.

Veľmoci, napriek novej konkurencii medzi nimi, neprestali hľadať kompromisy, kde sa len dalo. Stratégia národnej bezpečnosti Bieleho domu môže hovoriť o konkurenčných vzťahoch s Moskvou a Pekingom, ale Trump sa nevzdal dohôd s Ruskom a Čínou.

Hlavnou otázkou indickej zahraničnej politiky nie je, či by India mala zapojiť obe strany. Ide o to, ako najlepšie dokáže maximalizovať zisky v oboch smeroch. To, že Dillí musí hľadať pevnejšie väzby s námornými aj kontinentálnymi mocnosťami, neznamená, že povaha a rozsah týchto možností sú symetrické.

Väčšina obchodných, investičných, technologických a kultúrnych väzieb Indie je v súčasnosti s námornými mocnosťami. Práve v západnom svete, najmä v anglosaských štátoch, prekvitala indická diaspóra. USA a európske mocnosti sú pre Indiu čoraz dôležitejšími bezpečnostnými partnermi. Keď to skombinujete s prírodnými námornými výhodami Indie, Indo-Pacifik príde do odvážnej úľavy.

Kontinentálny konštrukt je naopak o zvládaní neriešiteľných problémov Indie. Nevyriešené územné spory s Čínou a Pakistanom viedli k militarizácii jej severných hraníc a zablokovali prístup Indie do vnútorného ázijského priestoru. Tieto problémy tak skoro nezmiznú.

ŠOS otvára možnosti na obmedzenie konfliktu s Čínou prostredníctvom väčšej regionálnej spolupráce v boji proti terorizmu, náboženskému extrémizmu a pacifikácii konfliktných zón v Afganistane a Pakistane. Ešte tam nie sme, ale je to cieľ, ktorý nesmieme opustiť. Medzitým SCO ponúka platformu na budovanie trvalej angažovanosti na vysokej úrovni so Strednou Áziou a posilnenie tradičnej spolupráce s Ruskom vo vnútornej Ázii.

Ale čo nevyhnutné rozpory, ktoré vyplývajú z dvojitého zapojenia? Diplomacia je v konečnom dôsledku o zvládaní rozporov. Niekedy ich zjemníte; pri niektorých príležitostiach sa môžu jednoducho vyriešiť sami. Pripomeňme, že len pred niekoľkými mesiacmi USA tlačili na Indiu, aby prerušila spojenie s nečestným režimom Severnej Kórey. Budúci týždeň sa prezident Trump zíde s predsedom Kimom v Singapure, aby to bolo historické stretnutie.