Regulačný paradox digitálnej Indie

Prechodom na cenzúru online obsahu, uchyľovaním sa k častému vypínaniu internetu, by vláda mohla zastaviť inováciu a rast sektora.

Digitálna India, Digitálne technológie, Digitálne zamestnanie, narendra modi, PM Modi, sabka sath sabka vikas, most, dbt, priamy prevod, BHIM, aplikácia BHIM, Government eMarketplace, indické expresné správy, názorV online prostredí, kde sa so základným obsahom manipuluje, reprodukuje sa, vymieňa a koluje súčasne a kde každý vytvára, zdieľa a ovplyvňuje názory, regulácia nemôže byť nikdy riešením. (Ilustrácia: CR Sasikumar)

Program Digitálna India bol spustený v roku 2015 s cieľom zabezpečiť prístup a začlenenie s cieľom transformovať Indiu na digitálne gramotnú spoločnosť. Ministerstvo informácií a vysielania nedávno potvrdilo, že sa chystá regulovať digitálne/online médiá a filmy a audiovizuálne programy, ktoré sprístupňujú poskytovatelia online obsahu. Podľa Access Now’s Keep it on Report z roku 2019 má India viac odstávok internetu ako ktorákoľvek iná krajina – v roku 2019 ich bolo hlásených 121 z celej krajiny, pričom ako príčina sa často uvádzalo násilie (zákon a poriadok) a sociálne nepokoje. Vzhľadom na to, že odstávky internetu sú v Indii všadeprítomné, regulácia už tak stresovaných nových médií vytvorí murované záhrady. Takýto režim digitálnej správy nie je v súlade s pozemskou realitou.

Podľa správy o digitálnych správach 2020 inštitútu Reuters je prístup k správam stále viac distribuovaný. Vo všetkých krajinách o niečo viac ako štvrtina (28 percent) uprednostňuje začať svoje spravodajstvo pred webovou stránkou alebo aplikáciou. Generácia Z (Gen-Z tiež známa ako I-Generation) však uprednostňuje prístup k správam prostredníctvom sociálnych médií. Médiá prechádzajú od novín k odvetviu založenému na aplikáciách, ktoré je primárne založené na mobilných zariadeniach. Indický sektor médií a zábavy dosiahol v roku 2019 1,82 bilióna Rs a podľa správy FICCI-KPMG (2020) sa príjmy z digitálneho predplatného oproti roku 2018 viac ako zdvojnásobili. Pandémia však zastavila niekoľko publikácií, vytváranie pracovných miest je na historickom minime a zdroje príjmov sa zmenšili. Nové nariadenie sa môže ukázať ako umieračik pre podnikanie v tomto sektore.

V online prostredí, kde sa so základným obsahom manipuluje, reprodukuje sa, vymieňa a koluje súčasne a kde každý vytvára, zdieľa a ovplyvňuje názory, regulácia nemôže byť nikdy riešením. Jednoducho povedané, udržať si prehľad o nepredstaviteľnom objeme dát je prakticky nemožné. James Michael Cole, bývalý námestník amerického generálneho prokurátora, tvrdil: Ak hľadáte ihlu v kope sena, musíte mať celú kopu sena, aby ste si ju prezreli. Pri obrovskom počte používateľov a údajoch, ktoré generujú, je spravodlivá a komplexná databáza sama osebe nemožná, aby sa k nej dostal jeden hráč, dokonca ani vláda.



V tomto novom rámci môžu odporúčania alebo obmedzenia vydané vládou viesť k balkanizácii internetu. Obsah určitých webových stránok a aplikácií, najmä tých, ktoré sa nenachádzajú v Indii, môže byť zablokovaný alebo cenzurovaný. Ako bude vláda držať zložitý obsah na digitálnych médiách? Existuje oprávnený strach z nadmerného dohľadu na digitálnych platformách. Keď vláda sleduje každú vašu akciu, vyvolalo by to veľký firewall, ako je ten v Číne. Ďalšou obavou je, že pokiaľ ide o kroky vlády, najmä pokiaľ ide o cenzúru, neplatia rovnaké pravidlá. Bolo to evidentné pri vypínaní internetu a obmedzeniach, ktorých bolo v Džammú a Kašmíre uvalených neúmerný počet.

Pluralitu digitálneho/online prostredia si treba vážiť, pretože nám umožňuje ku všetkému pristupovať otvorene a ponecháva rozhodovaciu silu na spotrebiteľovi. Nechajte sa viesť profesijnými zásadami a etickými kódexmi. Neštandardný obsah bude v tomto vysoko konkurenčnom ekosystéme odmietnutý. Regulácia už aj tak zaťaženého odvetvia bude brzdiť jeho inováciu a rast. To nemôže byť prospešné pre Digitálnu Indiu.

(Singh je nezávislý výskumník a spisovateľ)