Práva občanov treba vnímať v kontexte povinností

• Kategórie: Stĺpce

Je nevyhnutné, aby sa občania usilovali o dokonalú rovnováhu medzi svojimi právami a povinnosťami, aby dosiahli miestne a národné rozvojové ciele.

Zatiaľ čo vlády, inštitúcie a občianske spoločnosti pracujú pre občianske práva, pre jednotlivcov zostávajú dôležité povinnosti, aby sa zabezpečila účinnosť systému ako celku.

Deň ústavy národ oslavoval 26. novembra pri príležitosti výročia prijatia ústavy v roku 1949. Od roku 1979 sa tento deň slávi ako Deň národného práva a od roku 2015 sa oslavuje ako Deň ústavy.

Tradície a temperament indického myslenia v priebehu vekov kládli väčší dôraz na povinnosti. Swami Vivekananda dokonca označil oddanosť povinnosti za najvyššiu formu uctievania Boha. Indická ústava pôvodne neobsahovala aspekt základných povinností pre občanov. Počas diskusií o návrhu ústavy a základných práv v nej na ustanovujúcom zhromaždení však len málo poslancov zdvihlo hlasy v prospech občianskych povinností voči národu. Prabhu Dayal Himatsingka, člen Ústavodarného zhromaždenia zastupujúci Západné Bengálsko počas diskusie o návrhu ústavy 18. novembra 1949, povedal: Prial by som si, aby popri základných právach existovali aj určité základné povinnosti. Ak budeme myslieť viac na svoje povinnosti ako na svoje práva, veľa našich ťažkostí pominie a práva sa postarajú samy o seba a nebude dôvod pociťovať ťažkosti pre nedostatok týchto práv.

Podobne aj členovia Ústavodarného zhromaždenia — Krishan Chandar Sharma (Spojené provincie), Thakur Das Bhargava (Východný Pandžáb), Arun Chandra Guha (Západné Bengálsko), Nand Kishore Das (Orissa), Durgabai Deshmukh (Madras), Har Govind Pant ( Spojené provincie), B Pattabhi Sitaramayya (Madras), KT Shah (Bihar), Shibban Lal Saksena (Spojené provincie), Hriday Nath Kunzru (Spojené provincie) a Kaka Bhagwant Roy (Patiala a Východný Pandžábský štátny zväz) zdôraznili, že práva musia súvisia s niektorými povinnosťami.

Sedemdesiat rokov po prijatí ústavy ponúka táto myšlienka novú paradigmu, ktorá môže pomôcť prehodnotiť individuálne povinnosti voči národu. A v čase, keď si Nová India stanovila vysoké ciele pre vedenie 21. storočia, je boj proti klimatickým zmenám kľúčový na ceste krajiny k tomu, aby sa časom stala ekonomikou s objemom 5 biliónov dolárov. Vždy to tiež prináša zodpovednosť na nás, aby sme konali poslušne smerom k osvojeniu si životného štýlu, ktorý pomáha národu napredovať pri dosahovaní týchto cieľov.

Zem má obmedzené prírodné zdroje. 20. storočie bolo svedkom rozsiahlych rozvojových aktivít a progresívnych zmien, akými sú industrializácia a budovanie infraštruktúry. Videla využitie iných vylepšených metód na výrobu prostredníctvom masívneho využívania prírodných zdrojov – odrážajúcich sebecký prístup ľudstva. Faktom je, že pri takomto využívaní prírody boli obavy súvisiace s povinnosťami voči budúcim generáciám do značnej miery ignorované.

Zatiaľ čo vlády, inštitúcie a občianske spoločnosti pracujú pre občianske práva, pre jednotlivcov zostávajú dôležité povinnosti, aby sa zabezpečila účinnosť systému ako celku. V praxi však všade – v školách, v domácnostiach, na pracoviskách alebo na súdoch – práva zaberajú viac priestoru ako povinnosti, hoci sú to vlastne dve strany tej istej mince. Je morálnou povinnosťou občanov zavádzať a posilňovať pozitívne pracovné povedomie a odmietať tendenciu nachádzať medzery v pravidlách a zákonoch, aby vyhovovali pohodlnosti.

Občania si tiež musia plniť svoje povinnosti a dodržiavať zákony. Občania majú napríklad právo na lepšie cesty, infraštruktúru a lepšie možnosti cestovania. Ale dodržiavať pravidlá cestnej premávky je ich povinnosťou. Mať základné vybavenie domácnosti, ako je elektrina a čistá voda z vodovodu, sú právami občanov. Ich povinnosťou je však skoncovať s praktikami, ktoré vedú k plytvaniu elektrinou a vodou. Je právom občana na čisté ulice, ale povinnosťou jednotlivca je prestať hádzať odpadky na cesty a ukladať odpadky do správnych košov alebo ich zlikvidovať správnym spôsobom. Občania majú nárok na lepšie zdravotné a zdravotnícke zariadenia, ale je povinnosťou jednotlivcov konať v súlade s očkovaním a swachtou. Je skutočne právom ľudí získať atmosféru bez znečistenia a ekosystém bez prírodných katastrof. Aby sa to však stalo, je potrebná dobrovoľná občianska služba pri výsadbe stromov, zalesňovaní pustatín, čistení riek, ochrane lesného porastu a opatreniach na kontrolu populácie spolu s potrebným úsilím vlády.

India je najväčšia demokracia na svete. Občania majú právo voliť, ale odovzdanie tohto hlasu je ich povinnosťou. Občania majú určite nárok na lepšiu občiansku vybavenosť pre ľahší každodenný život, no do ich zodpovednosti patrí aj včasné platenie daní pre blaho národa.

Je nevyhnutné, aby sa občania usilovali o dokonalú rovnováhu medzi svojimi právami a povinnosťami, aby dosiahli miestne a národné rozvojové ciele. Pokiaľ nebudeme podporovať kultúru povinnosti a zodpovednosti, ciele a zámery zakotvené v preambule a podľa článku 51A ústavy nemožno skutočne dosiahnuť v litere a duchu. Akýkoľvek krok smerom k životnému štýlu viazanému povinnosťou v našom každodennom živote – či už doma, na pracovisku alebo vo verejných priestoroch, bude pokornou poctou otcom zakladateľom indickej ústavy.

Tento článok sa prvýkrát objavil v tlačenom vydaní 27. novembra 2019 pod názvom „Dve strany mince“. Autor je štátnym ministrom Únie pre parlamentné záležitosti a ťažký priemysel a verejné podniky.