Opustenie Gándhího: Idea pravdy, jej realita, bola najväčšou obeťou našich čias

Je malá šanca, že Gándhího budeme hľadať v sebe. To by bol skutočne väčší zázrak ako zázrak Mohandasa Karamchanda Gándhího.

mahátma gándhí, 150. výročie narodenia mahátma gándhí, techings mahátma gándhí, knihy mahátma gándhí, ideológia mahátma gándhíMahátma Gándhí. (Expresné archívne foto)

Zabudli sme na Gándhího? V tomto roku, keď oslavujeme 150. výročie jeho narodenia, musí byť odpoveďou jednoznačné Nie! Záplava článkov o ňom, debaty, diskusie, prednášky, knihy, ktoré o ňom stále vychádzajú — to všetko dáva za pravdu. Aj inak bol Gándhí vždy medzi nami. Žijeme vo veku dokumentácie a všetky školopovinné deti vedia o jeho boji za slobodu Indie, jeho dvojitých zbraniach Ahimsa a Satyagraha. Okrem toho existujú milióny obrázkov a obrázkov. Gándhí sa umelcovi vždy ľahko prepožičiaval; pár riadkov môže poskytnúť krásny minimalistický obraz, často umocnený ladnou, oduševnenou vaišnavskou Janou To hrajúcou v pozadí.

Žiaľ, časom sa aj tento obraz stane klišé a príbehy sa stanú legendami, stanú sa banálnymi a unavenými. Ak sa chceme dostať k skutočnému mužovi, musíme sa zbaviť všetkého tohto neporiadku a prejsť k jeho príbehu tak, ako ho vyrozprával: Príbeh mojich experimentov s pravdou.

Je to dramatický príbeh, dokonca aj v jeho vlastných jednoduchých, neprehnaných slovách. Z toho, že som sa stal hanblivým mladým mužom z Kathiawadu, stal sa advokátom v Londýne, z toho, že som odišiel do Afriky zarobiť si nejaké peniaze pre rodinu a stal sa cez noc ďalším mužom, ktorý spojil celú komunitu, z toho, že som sa stal mužom, ktorý prišiel do Indie. vzhliadať k obrom ako Bal Gangadhar Tilak, Gopal Krishna Gokhale a počas návštevy Biháru kvôli bezcitnému chudobnému farmárovi objaviť zbraň občianskej neposlušnosti, s ktorou možno bojovať proti Britom a prebudiť celú krajinu – to je jazda na horskej dráhe ako žiadna iná. Akoby to nestačilo, rozvetvil sa na záležitosti ako vegetariánska strava, hygiena (on a jeho tím tam vždy čistili latríny), brahmacharya, hnutie swadeshi a khadi.

Čo si myslíte o mužovi, ktorý sa pustil do takých nesúrodých záležitostí? Nie je preňho tak odlišný, pretože pre neho všetky tieto prvky súviseli s jeho posadnutosťou Pravdou. Jeho hlboký záujem o ne bol súčasťou jeho hľadania pravdy.

Opísať pravdu tak, ako sa objavila a presne tak, ako som k nej dospel, bola neustála aktivita.

V skutočnosti to bola nepretržitá činnosť. Celou knihou zaznieva slovo Pravda. Znovu a znovu si kladie otázky, pýta sa, či sa nevzdialil od Pravdy. Čítať o incidente, keď opustil svojho umierajúceho otca, aby išiel za svojou ženou kvôli tomu, čo bez okolkov nazýva svojou žiadostivosťou, je čudovať sa, kde nabral odvahu byť taký úprimný. Bol to začiatok 20. storočia, keď bola India ešte stále v zajatí viktoriánskej morálky a prudérnosti. Príbeh o tom, ako sa vzdal svojmu lekárovi a súhlasil s pitím kozieho mlieka, je rovnako fascinujúci. Prečo som súhlasil, pýta sa sám seba. Nezahŕňal môj sľub všetko mlieko? Čo ma prinútilo oddeliť kozie mlieko od ostatných druhov mlieka? Bol dôslednejší, pokiaľ ide o dodržiavanie sľubov, ktoré dal svojej matke (žiadne mäso, žiadne víno, žiadne ženy), pričom ich dodržiaval v duchu, nie v liste. Keď si uvedomil, že zatajil skutočnosť, že je ženatý s Angličankou, ktorá sa s ním spriatelila, napísal jej, priznal pravdu a ospravedlnil sa. Nekonečné sebaspytovanie, nekonečné zvažovanie sa na nejakých neviditeľných morálnych váhach a nakoniec priznanie, že sa mýlil, ak si myslel, že sa mýlil.

Oddaný pravdy musí byť vždy otvorený náprave a vždy, keď zistí, že sa mýli, musí to priznať a odčiniť.

Ak je toto skutočný Gándhí, muž, ktorý veril v priznanie si vlastnej viny a následné odčinenie, Gándhího sme stratili už dávno. Pochybujem, že aj vtedy, v časoch rozkvetu Gándhizmu, bolo veľa ľudí, ktorí implicitne nasledovali celé Gándhího učenie. Dokonca aj medzi jeho spolupracovníkmi bola často netrpezlivosť, keď Gándhí zamieňal veľké problémy s malými. Ale pre Gándhího nebolo nič malé, ak išlo o pravdu. Podľa Gándhího sú Pravda, Ahimsa a Boh to isté.

Táto myšlienka Pravdy, jej realita, bola najväčšou obeťou našich čias. Nielenže nám už na Pravde nezáleží, ale nebudeme ju schopní rozpoznať, ani keď sa pred nami objaví. Klamstvá sa stali bežnou menou verejného života, existuje masová kultúra popierania a odmietania prevziať zodpovednosť za svoje slová. Len na základe tohto jediného štandardu sme žalostne zlyhali, opustili sme Gándhího. Možno to od Gándhího vyžaduje odvahu absolútnej čestnosti. V skutočnosti je toto obdobie klamárov, klamstiev, ktoré podnecujú človeka k tomu, aby povedal: Nikdy som to nepovedal, alebo som to nikdy neurobil, alebo som bol nesprávne citovaný, skreslene, vytrhnutý z kontextu.

Toto je čas, keď násilníci kráčajú s hrdým chvastúňom, muži a ženy, ktorí podvádzajú a drancujú krajinu, to driapu, človek pri moci je zosobnená arogancia a prekvitá pokrytectvo. Ako si teda môžeme dovoliť povedať, že Gándhí žije medzi nami? Dostali sme svoju šancu. Možno je malá šanca, že Gándhího budeme hľadať v sebe. To by bol skutočne väčší zázrak ako zázrak Mohandasa Karamchanda Gándhího.

Tento článok sa prvýkrát objavil v tlačenom vydaní 29. októbra 2019 pod názvom ‚Abandoning Gandhi‘. Spisovateľ je prozaik, ktorého najnovšou knihou je Tieňová hra